Bez tebe by mé dnešní city byli jen skořábkou citu dávnych

Jaaaaaj milujem ten film.... Amelia z Montmartru... A dnes išla... Jaaaj krása, tá ľahkosť a jednoduchosť. Vždy to zobudí vo mne niečo detské a naivné. A tá posledná scéna... No veď pozrite:D



Američania si dovolia tvrdiť, že je to nadohodnotený film, veľa povyku pre nič, podľa mňa je úžasný...

Six thoughts at once I can't focus on one

Výhľad zo starej izbičky

Zdroj: tumblr, Fabian Perez

Krásne slová... Delta Goodrem- Fragile

Finally back

Konečne nastal ten zlom, keď si môžem dovoliť, trošku si oddýchnuť. Bolo toho veľa, doma, v škole, v robote... A dnes si konečne oddýchnem...

Highlight dňa bolo zatiaľ chutné sushi z Polusu... Ale večer naštastie nekončí. Natiahnuť sa do postele, prečítať si obľúbené blogy,  pozrieť, čo beží v telke, vytiahnuť knihu, vypiť horúcu čokoládu, zbaštiť mandarinku (konečne je ich čas, to znamená za chvíľku tu máme Mikuláša, Vianoce, sneh, filmy Sám doma a Vianočné prázdniny). A zaľahnúť.

Už aby bol víkend, s chlapákom si ideme robiť domáce sushi- to znamená, že zas budem ja ryžu variť, ja rybku krájať a ja rolovať riasy, ale nevadí. Bude dobre zas. Jo a v sobotu sa vešia obraz, tak budú prvé oficialné fotky :)

Som zvedavá dokedy mi vydrží táto nálada... Osobne tipujem do zajtra, lebo s aide do roboty:D

Moja najnovšia hriešna namotávačka, tyčinka Pribináčik:)

P.S. ako trávite vy svoje zaslúžené chvíľky oddychu, okrem blogovania samozrejme???

Môj život ako s gýčovej hollywoodskej drámy

Je to neuveriteľné, ale zas za raz potvrdilo, že keď si človek myslí, že horšie to už ani byť nemôže, buuum... Príde niečo, čo človeka úplne zničí.

Neubehli ani tri týždne a rodinu opäť zasiahla tragédia. V nedeľu sa otec rozhodol, že pôjde na dušičky pozrieť rodinu na Spiš. Zapálil si sviečku na pamiatku svojej nedávno zosnulej mamky a v pondelok sa pobral zas naspäť domov. No ako prešiel cez prah, zazvonil mu mobil. Strýko umrel.

Neubehli ani tri týždne a otec ide naspäť domov, do rodného mesta, pochovať svojho brata.

Happy Halloween !?!?!?!?

Tak je tu koniec októbra, vianočné reklamy už fičia v televízii, o 2 týždne môžme očakávať v nákupných centrách vianočnú výzdobu. No ja sa chcem spýtať, oslavujete Halloween? Či si zatiaľ neuvedomujete tento Amerikou veľmi propagovaný sviatok?

Ja osobne moc Halloween nemusím. Od malička beriem Dušičky ako obdobie znovu vyvolaného smútku. Spomínaním na tých, čo nás opustili. Ľudia, čo celý rok neboli na cintoríne zapáliť sviečku, sa vo veľkých húfoch hrnú na hroby.

No posielam vám pozdrav zo Stupavy vo forme deťmi vydlabanými tekvicami ešte z Dňa zelí.

To mierne perverzné prevedenie vidím len ja, či aj niekto iný... Ach tie deti!

Snehulienka a 7 trpaslíkov nr 1

Snehulienka a 7 trpaslíkov nr

P.s. Neviem prečo, ale mám pocit, že o niekoľko rokov budeme oslavovať Vianoce už v lete...

Objavila som nový zázrak v kúpelni

Áno je to tak. Dnes som na poličke objavila nový sprchový gél Nivea Cashmere Moments a zostala som v šoku. Vrelo odporúčam!!!!

Pokožka je po ňom hebunká. Jediné mínus je asi tá vôňa. Síce mojej mame sa páči, ja by som prijala niečo sviežejšie..

Tak, kto sa s týmto fešákom sprcháčom ešte nezoznámil, hor sa do obchodu!!!

Guy Ritchie`s Dior Homme introducing sexy Jude Law and Michaela Kociánová

Predstavujem vám ďalšiu z mojich posadnutostí. Milujem reklamy, alá taká reklamy, ktoré sú poňaté ako krátky príbeh, či ktoré majú čo povedať, také, ktoré neprepnete, ak na ne natrafíte v televízií.

Medzi také ja zaraďujem reklamy na vône svetoznámych značiek. Vedia, že ak tam dajú krásne božsky vyzerajúce hviezdy, ľudia si to pozrú buď kvôli tomu, že ich majú radi, alebo ci povedia, wow keď si kúpim hentú vôňu, budem voňať ako ona, keď kúpim Dior Homme, bude môj miláčik voňať ako Jude Law.

No táto reklama ma zaujala samozrejme hlavne kvôli Judovi, čo si budeme nahovárať, potom je tam môj Paríž, ale najzaujímavejšie je, že slovenská modelka Michaela Kociánova nielen že mala tú možnosť obliecť si Juda, ale dokonca PREHOVORIŤ slovenskou angličtinou v reklame. Nechcem nikoho uraziť, ale nestretla som sa ešte s nejakým Slovákom, čest niektorým učiteľkám angličtiny,  ktorých angličtina neznie mmm trošku komicky, resp. je až moc počuť slovenský prízvuk. No čo, tvorcovia si mysleli, že to bude znieť exoticky.

formspring.me

Ask me anything http://formspring.me/lifeofsnowwhite

My inspiration

No dobre, pôvodne som sa nechcela opičiť po iných a nepostnúť nič ohľadom toho, čo ma inšpiruje a podobne, ale keď všetky vaše blogy sú plné inšpirácii, neodolala som.

Fabian Perez- Girl with red hair

Amália z Montmartru- milujem ten film a hudbu

Ashley Greene pre Nylon

Bahama beach

Zbožňujem čiernobiele fotky

Paríž- raz tam zájdem....

Môj budúci chlapák alebo žienka šteniatko viszly

GG-girl

Asi ani nemusím komentovať

Ako ryba vo vode

To, že som nadšenec tutorialov na rôzne účesy som tu už raz písala. Keďže v poslednej dobe fičali zapletené vrkôčiky, "plietla" som si ich aj ja. Je to praktické, a keď sa vydarí, aj vkusné. Najradšej pekne priberaný. Pekne vyzerá aj tzv. fishtail braid, keď sa cop rozdelí na dve časti a prekladajú sa len vonkajšie tenké pramienky krížom cez seba..

Minule som videla vďaka Simone Fore na facebooku video priberaného "rybacieho zapletenca", ktorý ma inšpiroval a snažila som sa ho napodobniť... (Samozrejme bez tých farebných príčeskov)...



A toť môj výtvor, síce nie úplne dokonalý, skoro vôbec sa nepodobá, ale bol to môj prvý pokus vôbec, ale vydržal celkom dlho. (Ospravedlňujem sa za ehm "profesionalitu" fotiek, ale nik nebol doma, čo by to zaznamenal:) )

Vytŕčiace pramienky som vytiahla z vrkoča a natočila..

Stručne ručne

Takže v krátkosti.. Víkend bol úžasný. U chlapáka na byte, papajúc kačičku a lokše, vyskúšajúc si svoje materinské inštinkty na malom Maťkovi (clapákovom synovcovi). Po mmm štyroch rokoch sme sa konečne dohodli, že napíše Ježiškovi, že sa ma už nebude hanbiť. Dokonca si kvôli mne hlávku umyl, čo on nerád a aj som čítala na dobrú noc.. Ach jaj tie deťúrence.

Je teraz toho veľa v škole. Midtermy- jedna kapitolka = 90 strán minimálne. Joj.. Riešim same case study. No je na čase, aby už boli Vianoce.

Ale najdôležitejšia správa. OBRAZ JE UŽ DOMA!!!!

Je krásny, nádherný. Joj nemôžem sa naň vynadívať, aj keď je zatiaľ v garáži na odsmradnie. Je taký veľký, že netuším, kam ho dám. No keď ho už niekam dám, tak aj odfotím..

Zajtra a pozajtra robota... Takže hor sa do postele a čakať na ďalší víkend.

Dozkakavenia priatelia......

Tadadadi da da... Co co co jeeee... To sem předse mněl říct já.....

Millenium trilógia

Keďže som dlho neurobila "filmovú recenziu", konečne som si našla čas a pozrela som si hneď tri naraz a hneď trilógia (veď čo by som pre vás neurobila, že?:) ).

V poslednom čísle ELLE ma samozrejme zaujal článok o nových herecký talentoch nielen z Hollywoodu a zaujal ma článok o herečke Noomi Rapace, ktorá mi na fotke pripadala neskutočne krehká a ženská a neviem prečo som si ju nevedela predstaviť ako hlavnú predstaviteľku Lisbeth Salander z trilógie Millenium. Veď posúďte sami...

Predtým ako som sa pustila do švédskej verzie tohto filmu, nevedela som o knižnej predlohe toho extrémne veľa, len toľko, že sa celkom dobre predávala, príbeh sa točil okolo mladej, anorekticky vyzerajúcej ale nesmierne šikovnej hackerke s ťažkým životným osudom a spisovateľovi Mikaelovi Blomkvistovi. Čo sa snažili spolu vypátrať, to som netušila, no ale keďže som pre vás ochotná urobiť čokoľvek, dokonca si pozrieť švédsky film, (a to som sa zaprisahala, že po filme Let the right one in- akože horor- už neurobím tú osudnú chybu a nepozriem si nejaký "severský" film) rozhodla som sa zadovážiť si túto filmovú adaptáciu.

A musím uznať dobre som urobila. Síce najoriginálnejší mi prišiel samozrejme úplne prvý diel The girl with the dragon tattoo, ako celok zanechala trilógia vo mne zanechala len a len dobré pocity. Prvý diel boj strhujúci triler o mladej, zneužívanej hackerke, ktorá sa rozhodne pomôcť reportérovi Blomkvistovi s pátraním po dávno zmiznutej vnučke Henrika Vangera. Film bol natočený veľmi ale veľmi realisticky. Noomi Rapace predviedla neskutočný výkon, skvelého záporáka stvárnil aj Peter Andersson ako Bjurmann, Michael Nyqvist nesklamal ale ani neohúril, dej bol napínavý, miestami mierne nechutný a trošku nelogický (odsúdený Blomkvist si odíde na pól roka vyšetrovať zmiznutie mladej ženy a až potom sa odobere do pomerne luxusného zariadenia, kde si má odsedieť tri mesiace, pričom v cele má napríklad notebook, ale...asi mi dačo ušlo no).
Druhý diel The girl who played with fire nám priblíži strasti mladej Lisbeth, prečo vedie taký život aký vedie, obvinia ju z trojitej vraždy, Blomkvist sa preto snaží očistiť jej meno a redakcia časopisu Milénium sa snaží dostať sa na stopu "Sekcie", ktorá je zodpovedná za vraždy mladých žien, obchod s bielym mäsom a podobné ilegálne činnosti. Tento diel je trošku slabší, resp. najslabší zo všetkých troch, dej ubieha celkom pomaly, zas a znova sa stretávame s nelogickosťou, každopádne aj keď vám niekto sekerou rozbije hlavu, máte dosť veľkú šancu na prežitie (hehe good one). Mínusom je aj množstvo postáv, ktorých počet týmto dielom rapídne narastá, čo je pravdepodobne vinou románu.
Tretí diel The girl who kicked the hornet´s nest predstavuje solídnu bodku na záver. Nadväzuje na predchádzajúci diel, čiže bez druhého dielu by vám ušlo veľa podstatného. Každopádne je lepší ako The girl who played with fire, Lisbeth sa zotavuje v nemocnici, pričom je obvinená z napadnutia s úmyslom zabiť dvoch ľudí. Blomkvist spolu so svojou sestrou- zhodou okolností právničkou- sa snažia očistiť meno Lisbeth, pričom ohrozujú vlastné životy. Kvôli dramatickosti sa až nezmyselne naťahovalo súdne pojednávanie.

Noomi Rapace odmietla stvárnoť Lisbeth aj v hollywoodskom remaku. V ňom si zahrá Lisbeth mladá herečka Rooney Mara, ktorú si možno pamätáte z remaku Nočnej mory z Elm Street (hrala tú, čo prežila:)). Neviem, či to bola zrovna najlepšia voľba, no okrem toho ma odrádza aj Daniel Graig ako Blomkvist.  No uvidíme možno nás prekvapia, ale skôr nie.

Kontrast ako vyšitý- krehká Rooney a drsná Noomi (ešte aj tie mená...ajajaaaj)

V opačnom poradí- Noomi a Rooney

Moje hodnotenie:
The girl with the dragon tattoo-  8/10
The girl who played with fire- 6,5/10
The girl who kicked the hornet´s nest -7/10

Čoskoro streda, takže učiť sa treba- alebo nie??

Je pomaly koniec októbra a ja už pomaly ale isto začínam pociťovať, že do tej školy treba aj dačo spraviť. Ale keď alternatív je tak mnoho a sú o dosť príťažlivejšie??

Napríklad dnes som si povedala, že sa vzdám príjemného večera v kine s polovičkou a pôjdem si robiť domov veci do školy. A výsledok? Posledné dve hodiny čumákujem do toho notebooku a nie a nie sa donútiť dačo napísať. Namiesto toho zvažujem, aký nový diel z mojich seriálikov si dnes už môžem pozrieť, alebo či si skôr neľahnem do postieľky a nepustím sa do nových knižiek, alebo či sa jednoducho nepoberiem do Hajan.

Až neviem, do ktorej sa pustiť skôr. No prvou obeťou budú asi Pamäte gejše. P.s. Milujem ťa si nechám na zimu

Poraďte mi, ako bojujete vy s takýmito stavmi??

P.S. Chlapák sa ma snažil prekvapiť, ale keďže prekvapenia nemám v láske, vytiahla som z neho, čo má zalubom... A chcel mi zadovážiť obraz s mojou podobizňou ( čo som razom zamietla, keďže si myslim, že nie som ten správny obrazový typ a nechcem mať v izbe svoj vlastný obraz, predsa len lepší by bol jeho obraz). Nakoniec sme sa rozhodli pre spoločnú fotku a voila:)  Ďalší z momentov, keď ho miluješ, nie je čo riešiť.

Still in progress, but I am pretty satisfied

DM mania pokračuje

Najnovšie úlovky z môjho pravdepodobne najmilšieho obchodu, keďže aj keď nič nepotrebujem, vždy dacčo kúpim...

Keďže je obdobie chorôb, chrípok a iných bacilov, robí mi v kabelke spoločnosť tento malý rozkošný tučniačik. Rýchlo sa vsiakne, voní celkom prijateľne, ale čo vám poviem, dostal ma práve ten malý fešáčisko na obale. WARNING- v lete obmedzte používanie týchto prípravkov, hlavne keď sa zdržiavate celý deň na slnku, slniečko vám totiž môže úplne vysušiť pokožku na rukách.

Ďalším kúskom je tento Bodyspray od Alverde, ktorý mi pripomína svojou vôňou,  kiwi a grep, leto. Jeho plusom je určite to, že je príjemne osviežujúci. Má však aj mínus a to, že pokiaľ si ho nastriekate príliš veľa, máte taký "uleptaný" pocit. Ale v tieto chmúrne dni mi je to kvôli tej vône úprimne celkom jedno. A pokiaľ si ho streknem do vlasov, pekne voňajú pri každom jemnom ( a u nás v Stupave aj NEjemnom vánku:).

Crazy thing called love

Things I love:

• my family and my love of my life
• my friends
• music and movies and music and movies (I am a music and movie junkie)
• reading books ( I admit that I love Twilight saga, Jane Eyer, Die Welle, Maxim E. Matkin´s  staff)
• nature during spring, warm summer nights, colorful autumn, snow in winter
• sitting near to fire-place drinking hot chocolate
• ocean
• Paris, New York, California, San Francisco( never been there but one day I will definitely go there) Vienna, Prag (been there)
• Bratislava castle
• Hungarian Viszla (wanted to buy one little puppy, but my parents didn´t allowed me to buy one)
• Spaghetty, pizza, italian cuisine
• travelling
• taking pictures
• Damien Rice

 P.S. I just got the feeling that I have to write something in English

The after life/ Tough life of one woman´s soul

Zas raz sem píšem niečo úplne iné, než som pôvodne chcela... A to mám tak veľa nápadov, len keby bol čas resp. chuť spísať ich. No okolnosti chcú, aby som napísala niečo z duše. Niečo, čo mnohým nebude dávať zmysel, ale mne áno, mnohým je to cudzie a mnohým tak známe.

Najskôr by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí mi kondolovali, naozaj veľmi pekne ďakujem. No mám z posledných udalostí dosť zmiešané pocity. Ťažko sa to opisuje niekomu, kto nie je dostatočne informovaný. Tak sa to pokúsim čo najjednoduchšie opísať. Ako som už spomínala, obdobie, keď stratíte niekoho, kto bol vo vašom živote dlho a vytvorili ste si nejaký vzťah, je jedno či dobrý či komplikovaný, nutí vás toto obdobie popremýšlať o veciach, ako o zmysle života, či ste s ním spokojní a čo nasleduje po tom. Myslela som si, že budem mať ešte veľa času, kým sa začnem zaoberať podobnými existenčnými otázkami, ale mýlila som sa.

Na pohreb mojej babky z otcovej strany som išla s predsavzatím, že ma to tak neovplyvní ako smrť mojej druhej babky, vzhľadom na to, ako sa snažila rôznymi komentármi rozvrátiť manželstvo mojich rodičov, ako bola jedným z dôvodov, prečo mama potratila, ako nám otec vyčítal, že neradi k nej chodíme, lebo on jednoducho nevidel, čoho bola schopná ona a zvytok rodiny. Napriek tomu som sa na obrade nedokázala ubrániť slziam, spomínala som len na to dobré a bolo mi úprimne ľúto môjho vzlykajúceho otca.

Nepatrím k veriacim, tak ako patrila moja silno veriaca babka, preto ma reč kaplana nesmierne zaujala, keďže tvrdil, že len v prípade ľudí, ktorí veria v Boha, smrť neznamená koniec. Že budú žiť večne. Začala som uvažovať nad tým, čo sa skutočne stane s človekom, keď nastane jeho čas. Či si uvedomí, že jeden deň cíti, vidí, počuje svet okolo seba, a zrazu nič. Prestaneme jednoducho cítiť, vidieť, počuť. Alebo je to akoby sme zaspali a naša duša začne snívať a vysníva si, že je niekde so svojími blízkymi niekde na nekončiacej oslave života a spomíname na tých, ktorí sa k nám skôr či neskôr pridajú? Uvedomujeme si, že sa niečo skončilo? Nastnane reinkarnácia? Či má každý právo len na jeden pokus?

Každopádne keď som tam tak stála, so stekajúcimi slzami na líciach, pozrela som sa na svoju mamu a neverila som vlastným očiam, pretože sa celá triasie, uplakaná, úprimne som tomu nerozumela, keďže sa babka snažila jej čo najviac strpčiť život. Naozaj jej odpustila na smrtelnej posteli ako ja? Neskôr mi mama povedala, že mala pocit, akoby tam bola jej mama. A že všetko, čo kaplan povedal o bolestivom konci, o posmrtnom živote, že to všetko jej vyvolalo spomienky na babinu. To ma donútilo otvoriť ten môj vnútorný šuplíček a zaspomínať na jednu z mojich najhorších spomienok.

Druhá babka ma v podstate vychovala, keďže ma vždy po škole vyzdvihla a strávila so mnou celé popoludnie. Trávila som s ňou celé leto, až na jeden týždeň, ktorý som strávila na východe u druhej babky a povinnej letnej dovolenky s našimi. Samozrejme čím som bola staršia, tým sme spolu trávili menej času, dokonca sa priznám, že niekedy ma až otravovalo, keď ma babina pod podmienkou nefungujúceho televízora vytiahla z domu, pričom som hundrajúc, že nie som žiadny opravár a že je malá šanca, že to zrovna ja opravím, prišla k nej a zistila, že nejakou NÁHODOU stlačila tlačidlo DVD namiesto TV, pričom sme jej to vysvetlovali asi 1000krát a bolo dosť ďaleko od ostatných používaných tlačidiel. Vtedy ma nenapadlo, že jej je samej tak strašne smutno a takto sa snaží byť aspon chvíľku s nami. Počas poslednej návštevy u nej som sa s ňou dokonca aj pohádala, čo si doteraz neviem odpustiť. Dva dni na to ju mama našla ležať pri posteli, potom čo ráno vstala, lebo jej poštárka priniesla dôchodok a ako vstala praskla jej cievka v mozgu a moja statočná babička bojovala celý deň, kým sa na ňu neprišla pozrieť mama, keď išla z práce domov. Neviem si ani predstaviť, čo to muselo byť pre moju mamu, keď videla plačúcu babinu na zemi a ako jej odľahlo, keď ju konečne niekto našiel. Keď som ju bola navštíviť v nemocnici, nemohla rozprávať, nemohla jesť, ledva sa hýbala, ale keď som sa jej pozrela do očí, vedela som, že ma spoznáva, že má dačo na srdci, ale nie je schopná to zo seba dostať. Jedine ja som bola schopná ju donutiť aspoň dačo málo zjesť. Bola to duša 80 ročnej ženy uväznená v nehybnej telesnej schránke. Presne na dušičky nás opustila navždy. Nemala som čas sa jej ospravedlniť, za všetko, čo som na ňu nakričala, že som za ňu nechodila častejšie, a že keby som mohla, vrátila by som čas a všetko zmenila. Nemala som čas jej povedať, čo pre mna znamenala a ako veľmi ju ľúbim. Vlastne dlho predlho som nebola schopná sa ísť pozrieť na jej hrob, pretože som jednoducho nechcela pripustiť, že nás naozaj opustila. Že jednoducho už nie je  doma a nesedí na operadle gauča, len aby čo najlepšie počula, čo to vlastne Paloma tomu Diegovi hovorí, že sa nerozžiari keď k nej najbližšie dojdeme, že nám nebude viac núkať jedlo, ktoré sa jej síce nepodarilo, ale bolo to to najchutnejšie na svete, že sa zas celá rodina nestretneme u nej na Vianoce, neosolí ujovi kávu, bratanca sa nespýta, kedy sa konečne ožení.

Jednoducho chcem povedať, je jedno koľko máte práce, že nič nestíhate, neodkladajte nič na neskôr a ak máte ešte tú možnosť, choďte im, povedať ako veľmi ich lúbite, sadnite si s nimi na lavičku pred dom, nech vás môžu pyšne ukazovať svojim kamarátkam, kým nie je neskoro.

Chýbaš nám babi

Nikdy nie je dosť zle, aby nebolo ešte horšie

Je mi strašne ľúto, že po dlhej dobe sa ozývam a to zrovna z takého smutného dôvodu. Dnes v noci nás opustila moja stará mama. Posledný jedinec z najstaršej generácie našej malej rodinky. Je pravda, že sme s ňou nevychádzali zrovna najlepšie, (tých čiernych oviec je v našej rodine pomerne dosť), ale v takýchto dňoch človek myslí len na to, čo bolo dôsledkom mnohých roztržiek v rodine a či vôbec boli oprávnené a opodstatnené.

Žiaľ, nevyužila som ani svoju druhú možnosť, rozlúčiť sa s niekým v dobrom. Nezostáva mi preto nič iné, len myslieť hlavne na to málo dobrého a zahodiť to zlé za hlavu. Aj keď je už neskoro.

Zbohom babka.

Šedá eminencia

V poslednej dobe ma pochytila mánia nakupovať veci šedej farby. Neviem možno je to tým upršano-veterno- sychravým počasím..

Vyreklamovaná, ale dám jej ešte šancu

 Maxi svetrík. Veľmi sa z neho teším, pekne zakrýva križe, na ktoré som háklivá... Hlavne teraz...

 

Clockhouse nohavice za 12 evry... No nekúp to!!!

Kolo kolo mlynske

 Hebký a teplý zároveň. Už sa teším na zimu.

Keďže som posadnutá všakovakými šálikmi a šatkami, nedalo mi nekúpiť si v jeden deň hneď dve moje závislosti.

Dobre toto nie je zrovna šedé, ale oživiť to treba

Len kraťunká správička na záver dňa

• 2 týždne tvrdej práce
• Zaslúžený víkend- chata na Jahodníku v nechutnej chate so skvelými ľuďmi
• Začiatok školy- veľmi ale veľmi zlý rozvrh
• Choroba- kýchanie, smrkanie a kašlanie ostošesť
• Nové vecičky- taštička, nohavice Clockhouse za 12 evry no nekúp to, svetríček, šáliček, šatôčka
• Konečne rozčítaná nová kniha (priznávam Škola noci- hold tí upíri sú nákazliví, ale treba sa rozptýliť)
• Plán kúpiť Memoáre geishy a Lolitu
• Zajtra škola od rána do večera
• Zas práca
• A prvé Dni zelí v živote Stupavčanky

Nytešená pred cestou nevediac do ČOHO ideme

S chlapákom na chatičke

Malý Rím- Trnava